Ľúbezný príbeh o malom medvedíkovi, ktorý sa nevie rozpamätať na svoje meno ale ani na svojich rodičov.
O knihe
Vitajte v Zvieratkove. Dnes k nám zavítal nový obyvateľ, medvedík v károvanej bundičke. Hroch Hubert ho priviedol domov, lebo macko nevedel, kde býva, kde má rodičov, a dokonca ani ako sa volá. A to v Zvieratkove nejde, každý musí mať v matrike zapísané svoje meno, inak nemôže v mestečku zostať. A kto pomôže medvedíkovi vybrať vhodné meno? Hlavnú úlohu zohrajú medvedíkovi kamaráti hroch Hubert a žirafa Želka. A, samozrejme, mačka Malvína, ktorá si prišelca veľmi obľúbila. No a na konci dobrodružného príbehu čaká na medvedíka obrovské prekvapenie!
Knižku O medvedíkovi bez mena ilustroval Juraj Martiška, je vhodná pre deti od 5-tich rokov a možno ju kúpiť napríklad na Martinuse.
Úryvok
Správa o malom prišelcovi sa okamžite rozletela po celom Zvieratkove. Na medvedíka boli zvedavé najmä deti a Hubert si pripadal naozaj dôležito, keď o pár dní viedol medvedíka do parku.
„Tak, toto je môj kamarát medvedík. Teraz býva u nás,“ povedal Hubert hrdo.
„Ako sa volá?“ spýtala sa žirafa Želka a nedôverčivo si premerala medvedíka od hlavy až po päty.
Hubert zrozpačitel. To je zvláštne, pomyslel si, mne to za celý čas nenapadlo.
Medvedík bezradne pokrčil plieckami. „Neviem, volám sa medvedík,“ povedal ticho.
„To nie je žiadne meno,“ odporovala mu žirafa.
„Nemôžeš sa volať medvedík,“ tvrdili mu aj ostatné zvieratká.
„A prečo nie?“ čudoval sa medvedík.
„Lebo každý sa nejako volá!“ ponáhľala sa s vysvetlením malá žirafa.
„Ja sa volám Želka,“ predstavila sa.
„A ja som Veronika,“ zasmiala sa veverička.
„Ale kto vám dal všetky tie mená?“ spýtal sa začudovane medvedík.
„No predsa naši rodičia,“ usmievali sa zvieratká.
Medvedík zosmutnel a zvieratká zrozpačiteli. Každému napadla tá istá myšlienka, len sa ju neodvážili spýtať. Okrem malého šakala Šaňa, ktorý začínal každú svoju vetu písmenom “A”.
„A ty kde máš rodičov?“ vyhŕkol skôr, ako mu v tom zvieratká dokázali zabrániť.
„Nemám rodičov,“ zvesil medvedík smutne hlavu.
„Musíš mať rodičov,“ mudrovali zvieratká. „Nikto nie je bez rodičov. Musíš mať aspoň mamu.“
Medvedík zvraštil čelo. V hlavičke sa mu matne mihla spomienka na láskavú tvár jeho mamky.
„Mal som mamu,“ povedal pomaly. „No stratila sa mi.“
„Mama sa nemôže stratiť,“ presviedčala ho Želka, „možno, že si sa stratil ty,“ povedala prísne.
Medvedík bol zmätený. Nepamätal sa na ten deň, keď sa stratil.
Chcete si rozprávkovú knižku kúpiť?
